VÝVOJ V ROKOCH 1994 – 1996

Uvedené roky môžeme považovať za obdobie rozmachu vo vývoji bankového sektora. Rozmachu z hľadiska počtu bánk, tempa rastu aktív a pasív, bilančnej sumy, počtu zamestnancov, ale aj objemu poskytnutých úverov. Okrem nesporných pozitív je to aj obdobie nárastu klasifikovaných úverov a úrokových sadzieb, problémov, ktoré v súčasnosti vyúsťujú do reštrukturalizácie bánk v SR.
Počet bánk dosahuje vrchol v roku 1996. V tomto roku 34 peňažných inštitúcií vlastní univerzálnu bankovú licenciu. Základné imanie bánk predstavuje Sk 22, 5 mld., pričom podiel zahraničných investorov na základnom imaní predstavoval Sk 10,5 mld.. K 31. 12. 1996 celková hodnota aktív komerčných bánk sa rovnala Sk 716,57 mld.. Primárne zdroje boli vo výške Sk 420,15 mld. a sekundárne zdroje predstavovali Sk 180,02 mld.. K uvedenému termínu v komerčných bankách pracovalo 23 535 pracovníkov.

Obdobie rozmachu bankovej činnosti sa spája s privatizáciou národného hospodárstva a s ňou spojenými pozitívami a negatívami, ktoré išli na úkor bankového sektora. Zjednodušene povedané, v konečnom dôsledku, malá, ale aj veľká privatizácia sa uskutočnila na úkor bankového sektora. Nekryté straty peňažných inštitúcií k 31. 12. 1996 boli vo výške Sk 13,129 mld., pričom klasifikované úvery sa podieľali 29,69 % na celkovom úverovom portfóliu. V absolútnom vyjadrení boli vo výške Sk 112 mld.. Opravné položky boli vytvorené vo výške Sk 32,05 mld. a rezervy vo výške Sk 24, 89 mld.. Koeficient kapitálovej primeranosti bankového sektora nedosahoval medzinárodne požadovaných 8,0 %, vykazoval 7,73 %. Priemerná úroková sadzba v bankovom sektore kolísala okolo 13,3 %.

Banky dosiahli uvedené výsledky pri absencii inštitucionálneho a právneho prostredia, povedomia a postihu za nedodržiavanie “pravidiel hry”. Pod klasifikované úvery a straty sa zo strany bánk podpísala aj nedostatočná metodika poskytovania úverov, hodnotenia rizík a garancií a tým aj subjektivizmus pri hodnotení raitingu klienta. Zo strany klientov nedostatočná znalosť podnikateľského prostredia a rizík spojených s realizáciou podnikateľského zámeru a so splácaním úverov, ale neraz aj vedomá snaha o podvod. Absencia reálne pôsobiacich represívnych opatrení podporovala činnosť, ktorá má všetky znaky trestného činu v trhovej ekonomike.

Negatívne sa prejavil aj prístup, ktorý časť vládnych ekonómov presadila pri riešení problémov spojených s trvale sa obracajúcimi zásobami. Obrazne povedané, prijaté riešenie spravilo z týchto zásob snehovú guľu, ktorá prerástla do lavíny, ktorá v súčasnosti vyústila do platobnej neschopnosti, systému, v ktorom každý každému dlhuje a Ministerstvo financií SR sa snaží naplniť štátny rozpočet neúnosným zvyšovaním zdanenia podnikov a domácností, ktoré ešte platia dane.

Obdobie rozmachu bankového sektora v podmienkach nestabilného politického a ekonomického systému generovalo negatívne javy, ktoré sa v plnej miere prejavili koncom 90. rokov. Vyústili do konštatovania, že chorá ekonomika ohrozuje zdravie bankového systému.