0V minulom roku prechod k plávajúcemu kurzu koruny spochybnil reálnosť menového programu NBS na rok 1998. Napriek tomu, NBS pri formovaní menového programu na rok 1999 ako keby nebrala do úvahy meniacu sa situáciu v národnom hospodárstve. V období prudkého prepadu ekonomiky NBS naďálej deklarovala stabilitu peňažnej jednotky ako jeden z hlavných cieľov menovej politiky. Spolu s Ministerstvom financií SR konštatovala, že došlo k požadovanej harmonizácií menovej a fiskálnej politiky. Pritom, fiskálna politika má vyslovene reštriktívny charakter.
Prognózy vývoja základných makroekonomických ukazovateľov, ktoré boli vypracované medzinárodnými inštitúciami predpokladali, že v roku 1999 slovenská ekonomika vykáže:
• 4,0 % tempo rastu HDP
• 3,0 % tempo rastu osobnej spotreby
• 4,5 % tempo rastu súkromných investícií
• 5,0 % tempo rastu priemyselnej výroby
• 12,7 % mieru nezamestnanosti
• 8,0 % mieru inflácie pri
• 10,5 % raste nominálnych miezd a
• 9,0 % tempe rastu širšie určenej ponuky peňazí.
Výmenný kurz koruny voči USD do konca roku 1999 sa mal ustáliť na úrovni SKK 36,6 za 1,0 USD.
Musíme konštatovať, že koncom mája 1999 prepad ekonomiky a kurzu koruny presiahol pesimistické očakávania. Realizácia pôvodne určených cieľov menovej a fiskálnej politiky je v roku 1999 nereálna. Pomaly postupujúca reštrukturalizácia národného hospodárstva spolu s reštriktívnou hospodárskou politikou a s liberalizáciou cien pri viac-menej zastavenom náraste miezd a platov, nekompenzuje rast nákladov. Spolu so zvýšením DPH a so zavedením dovoznej príražky, pôsobí kontraproduktívne vo vzťahu k požadovaným efektom. Zdražuje vstupy, znižuje celkový efektíny dopyt, napomáha rastu tieňovej ekonomiky. Kontraverzný je aj efekt hospodárskej a tým aj menovej politiky na požadovaný príliv priamych zahraničných investícii.
Rating slovenskej ekonomiky je na úrovni špekulatívnych investícií. Znevýhodňuje aj podniky, ktoré vykazujú dobré hospodárske výsledky. Sťažuje prístup k zdrojom, núti aj dobré podniky, aby si požičiavali za podstatne horších podmienok ako sú úrokové sadzby na svetových trhoch peňazí. Ministerstvo financií SR taktiež zistilo, že nemôže predať emitované cenné papiere za podmienok, ktoré prevládajú na svetových trhoch peňazí. Predaj cenných papierov sa predražil aj účasťou zahraničných poradcov a sprostredkovateľov, pričom nie je zrejmé, či na výber poradenskej firmy a sprostredkovateľa bol vypísaný tender.
Aj po rozdelení Československa, ekonomika Českej republiky a Slovenskej republiky vykazujú mnohé spoločné znaky. Tieto znaky vykazuje aj menová politika oboch štátov. Pritom menová politika ĆNB, napriek podstatne lepším výsledkom z hľadiska zabezpečenia stability meny, je predmetom neutíchajúcej diskusie. Nielen vláda Miloša Zemana, ale aj Václav Klaus, spája prepad českej ekonomiky aj s menovou politikou Českej národnej banky. Napríklad, podľa P. Mertlíka, menová politika ČNB a následná neochota komerčných bánk požičiavvať peniaze, vedie k zatváraniu podnikov a k rastu nezamestnanosti. Môžeme dodať, že v skutočnosti spomaľuje reštrukturalizáciu národného hospodárstva.
Na Slovensku, na rozdiel od Českej republiky, vznikla zaujímavá situácia. O menovej politike NBS sa nediskutuje, a to aj napriek jej vplyvu na ekonomiku. Pritom, okrem nepopierateľných pozitív sa aj táto politika podpísala pod súčasný stav národného hospodárstva. Znehodnotenie kurzu koruny o 22 % za pol roka, výrazné zníženie menových rezerv, pretrvávajúca situácia v IRB a.s., vysoké a rozkolísané úrokové sadzby, atď. nútia daňových poplatníkov, aby sa zamysleli nad výberom cieľov a nástrojov peňažnej politiky a jej realizáciou. Napríklad, napriek dlhodobo deklarovanej reštrikcií, peňažný agregát M 2 je v SR na úrovni 70 % HDP. Pritom v porovnateľných ekonomikách kolíše v rozpätí 40 % až 50 %: v Slovinsku 38 %, v Maďarsku 42 % a 47 % v Poľsku. Taktiež podnes nie je zrejmé ako NBS bude postupovať v strednedobom období, minimálne s výhľadom na dva roky. Určitým ospravedlnením by mohla byť skutočnosť, že zatiaľ ani jedna vláda na Slovensku nezverejnila strednedobú hospodársku politiku. V tejto súvislosti je diskutabilný aj argument, že túto politiku nemohla vypracovať v nestabilnom prostredí. V skutočnosti ucelená predstava o vývoji Slovenska a národného hospodárstva bola a je jednou zo základných podmienok stabilizácie spoločnosti.
Absencia strednedobého programu rozvoja a neznalosť komparatívnych výhod slovenskej ekonomiky spôsobuje, že nie je zrejmé, ktoré odvetvia, výrobu, sektory a služby vláda bude podporovať, respektívne utlmovať nástrojmi, ktoré sú vlastné trhovému hospodárstvu. V tomto smere nestačí len deklarovať, že Slovensko usiluje o vstup do EÚ. Za jednostrannú môžeme taktiež považovať orientáciu fiskálnej politiky vlády. Táto politika zostáva v zajatí rozpočtových dogiem, predstáv, že rastúce daňové zaťaženie povedie k naplneniu prijmov štátného rozpočtu. Zvyšovaním daní a reštrikciou sa krátkodobo môžu zvýšiť prijmy štátného rozpočtu. Avšak, na druhej strane, sa zníži kúpyschopnosť, spotreba a príjmy z tržieb. Taktiež príjmy štátného rozpočtu z daní právnickych osôb sú okrem daňových únikov trvale znižované rastúcou zadĺženosťou podnikov a stratou odbytových možností. Kapitalizácia úverov v skutočnosti zhoršuje postavenie bánk v národnom hospodárstve. V konečnom dôsledku znižuje taktiež prijmy plynúce z bankového sektoru do štátného rozpočtu. Naopäk, reštrukturalizácia štátom vlastnených bánk kladie zvýšené požiadavky na daňových poplatníkov. Preto, pokiaľ nedôjde k zmene právnych noriem a inštitucionáoného usporiadania spoločnosti, nemôžeme očakávať požadované výsledky.
V odpovedi na otázku ako ďálej postupovať pri formovaní a realizácií hospodárskej politiky vlády, môžeme konštatovať, že je potrebné preseknúť začarovaný kruh, v ktorom sa pohybuje táto politika. Zásadne zmeniť štruktúru verejných financií, daňové zaťaženie podnikateľských subjektov a domácností. Pritom, reštrukturalizácia ekonomiky nie je možná bez zásahov štátu do národného hospodárstva a ďaľších nepopulárnych opatrení. Po ich realizácií a po dosiahnutí požadovaných efektov, štátny intervencionizmus by mal ustúpiť do pozadia v prospech trhových síl.
V danej situácií zdroje štátného ropočtu je možné zvýšiť:
• novelizáciou zákona o dani z príjmov kasín a peňažných hier,
• zavedením paušálnej sdzby dane z hracích automatov a z výherných strojov,
• zvýšením odvodov z prijmov SPP za tranzit plynu. V tomto prípade ide o prostriedky štátu a nie SPP,
• racionalizáciou – zefektívnením činnosti štátnej správy, vrátane prehodnotenia systému štátnych fondov, rozpočtových a príspevkových inštitúcií,
• zriadením Úradu štátnej pokladnice, ktorý bude obhospodárovať prijmy aj výdavky štátného ro rozpočtu,
• prehodnotením výnosovosti majetku štátu, racionalizáciou, odpredjom, respektívne zrušením stratových prevádzok.
Osobitnú pozornosť vyžadujú opatrenia zamerané na privatizáciu a vstup priamych zahraničných investícií. Je to predovšetkým tvorba legislatívného, inštitucionálneho a ekonomického rostredia, práve tak ako aj etické normy, ktoré sú spojené s tokom priamych zahraničných investícií. Prax jednoznačne ukazuje, že investičná činnosť sa viaže na možnosť expanzie na trhu, stabilné inštitucionálne prostredie, transparentnú fiskálnu a menovú politiku, vrátane minimálnych výkyvov vo vývoji kurzu peňažnej jednotky. Tieto podmienky by mali byť súčasťou hungovania slovenskej ekonomiky. Alternatívou uvedených podmienok je chaos, socialne napätie a v konečnom dôsledku aj nesplnenie ekonomických podmienok pre prijatie Slovenska do EÚ.
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 19.10.2009. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.