Výrazné postavy v ekonomickom myslení v 1. ČSR

Medzi výrazné postavy v ekonomickom myslení v 1. ČSR patria:

J. Kaizl – Národné hospodárstvo – prvá učebnica polit. ekonómie na našom území. /minister fin. /

A. Braf – za jedine správnu metódu polit. ekonómie uznával abstraktnú pszch. -subjektívnu metódu, ako nástroj skúmania trh. mechanizmu. Poukazoval na prvok uvedomelej ľudskej činnosti v ekon. aktivite spoločnosti, a preto odmietal objektívne ekon. zákony, práca je len zdrojom užitočnosti. . . a hodnota závisí na úsudkoch o pomere statku k ľudským potrebám.

F. Čubel – popisuje potreby človeka, kt. majú objekt. – subj. základ, majú trvalý či dočasný charakter, sú všeobecné, či osobitné.

Karol Engliš – vplyv rakúskej školy. Predmetom hosp. vedy je taký sociálno- ekon. poriadok, v kt. jednotlivci a národy sa starajú o udržanie a zlepšenie svojho života. Tento poriadok je v hospod. účelový, vychádza z účelového myslenia, t. j. teleologického spôsobu myslenia, v kt. sa javy skúmajú ako niekým chcené, vzhľadom na určitý, vopred určený cieľ. Englišova teória hodnoty – stotožňuje úžit. hodnotu s hodnotou, pričom užitočnosť tkvie v použiteľnosti určitého predmetu na dosiahnutie vopred stanoveného cieľa – stupeň tejto užitočnosti nazýva hodnotou. Charakterizuje cenu ako problém cen. relácií a vzťahy medzi jednotl. cenami vysvetľuje relatívnymi úžitkami jednotl. statkov. Ceny majú podľa neho zabezpečovať rovnováhu medzi výrobou a spotrebou. Bol zástancom nominalistickej teórie peňazí, peniaze považuje za abstraktný statok, umožňujúci výmenu produktov, bez ich vlastnej vnút. hodnoty. Kapitál stotožňuje s výr. prostriedkami. /fixný a obežný/. Predpokladom správneho fungovania rozvinutého, trhového hospodárstva je rovnováha medzi výrobou a spotrebou, kt. sa udržiava cenami na jedn. trhoch. Rozlišuje: a/trh statkov, b/trh kapitálu, c/ trh práce. Hosp. kríza je porušenie hosp. rovnováhy systému, jej korene môžu byť v racionalizácii výroby, nadvýrobe či menovej deflácii. Zastával post ministra aj guvernéra Národnej banky.

J. Macek – Socialne reformy v I. ČSR popri Englišovi proklamoval najmä J. Macek – Sociálna ekonomika. Skúmal nielen život človeka v trh. spoločnosti, ale hľadal odpoveď na otázku, od čoho sa odvíjajú ľudské činy a inštitúcie ovplyvňujúce celý sociálno-ekon. život spoločnosti. Uspokojovanie ľudských potrieb realizuje podľa zásady hospodárnosti – racionality, ekon. javy sú chcené a závisia od vzťahov medzi účelmi a prostriedkami. Trh. cenu považuje za objektívnu kategóriu. Cenou nazývame to, čo pri dobrovoľnej výmene statkov dáva jedna strana druhej. Kapitál redukoval len na vzťah, kt. vyplýva z veľkostatkárskeho vlastníctva pôdy. Mzda je cena práce, závisí od stavu ponuky dopytu na trhu práce. Úrok je určitá cena za vzdanie sa lividity na strane vlastníka peňazí. Stúpenec humánneho socializmu.

V období 30. rokov sa v ČSR rozvinul známy smer laboretizmus, spájajúci myšlienku vedeckej organizácie práce s mravným ponímaním človeka vo výr. procese. / Baťa/

V. Verunáč – zakladateľ a hlav. predstaviteľ laboretizmu. L preferoval podnik. hladisko, v kt. dominovali metódy vedeck. riadenia s cieľom zvýšiť produktivitu ľudskej práce.

J. Loevenstein – považoval hosp. krízu za objektívny jav vyplývajúci z antagonizmu medzi výrobou a spotrebou, výroba sa v dôsledku technického pokroku zvyšuje, spotreba klesá v dôsledku nedostatočného kúpyschopného dopytu, najmä na strane pracujúcich klesá. Podspotrebu navrhuje riešiť formou tzv. verejných prác, financovaných z prostriedkov daní z racionalizácie výroby.