Individuálny, skupinový a kolektívny (verejný) záujem

Individuálny záujem je záujem jednotlivca konať v nejakej činnosti, alebo oblasti vo svoj prospech.

Skupinový záujem predstavuje rovnaký záujem skupiny osôb, konať vo svoj prospech.

Kolektívny (verejný) záujem je reprezentovaný štátom (vládou) a slúži v prospech väčšiny občanov

Ekonómia verejného sektora

Ekonómia verejného sektora sa zaoberá skúmaním verejného sektora – teóriou verejného sektora. Predmetom jej záujmu je regulácia rôzneho druhu, verejné výdavky, dane, verejné poskytovanie určitých statkov, ale aj otázky verejného dlhu a efektívnosť vo verejnom sektore. Zaoberá sa správaním verejných inštitúcií t.j. orgánov verejnej správy na všetkých jej úrovniach, verejnoprávnymi inštitúciami, verejnými podnikmi, verejnoprospešnými organizáciami…

Štát a úlohy štátu

Štát vzniká na určitom stupni vývoja spoločnosti ako organizovaný systém inštitúcií, ktorý zabezpečuje právo a poriadok pre všetkých obyvateľov na donom území. Jeho výkonnou zložkou vo väčšine krajín je vláda. Štát vytvára všeobecný rámec fungovania spoločnosti, ale sprostredkuje tiež formovanie a výkon politickej moci. Štát považujeme za predstaviteľa a vykonávateľa všeobecného, verejného záujmu.

Medzi hlavné úlohy štátu patrí:

  • ochraňovať krajinu pred vonkajším nepriateľom
  • udržiavať spravodlivosť vnútri krajiny
  • budovať a udržiavať také verejné zariadenia, o ktoré nemá záujem jednotlivý podnikateľ

Štátne zásahy

Zásahy štátu, alebo štátny intervencionizmus predstavuje rôzne formy účasti štátu v reprodukčnom procese jednotlivých trhových ekonomík. Deje sa tak hlavne v oblastiach, kde trhový mechanizmus nepôsobí dostatočne efektívne a vyvoláva poruchy. Podstatu všetkých zásahov, bez ohľadu na formu prejavu treba hľadať v infraštruktúre, najmä ekonomickej.

Infraštruktúra

Infraštruktúru definujeme ako súhrn zariadení a inštitúcií, ktoré vytvárajú predpoklady pre celkové fungovanie ekonomiky, najmä jej výrobnej sféry. Ekonomickú infraštruktúru tvoria dopravné siete (cesty, mosty, tunely, prístavy, železnice…) energetické zariadenia (jadrové, tepelné, vodné, ale aj plynárenské siete, vodovody a pod.) a zariadenia spojov (rozhlasové, telekomunikačné, televízne siete.

Sociálnu infraštruktúru nájdeme vo forme bytových, vzdelávacích, kultúrnych, vedeckých, zdravotníckych a iných zariadení.

Spoločným prvkom týchto infraštruktúrnych zariadení je, že:

  • nachádzajú sa na území celého štátu
  • slúžia všetkým obyvateľom

Znaky infraštruktúry

  1. technická a časová náročnosť vypracovania projektov – posudzovanie rôznych variantov
  2. životnosť projektov – na 30 a viac rokov, čiže slúži viacerým generáciám
  3. kapitálová náročnosť projektov – značný objem finančných prostriedkov na celý proces od projektovej dokumentácie, vykúpenia pozemkov až výstavbu samotného diela
  4. dlhodobá návratnosť projektov – vložený kapitál sa vracia oneskorene, alebo vôbec, čo odrádza súkromných investorov
  5. prevaha monopolného postavenia na danom území – spravidla ide o také zariadenia a stavby, kde je neefektívne budovať konkurenčné súbežné projekty (cesty, rozvody elektriny, plynu…)

Regulácia a jej úlohy

Regulácia obmedzuje slobodu a voľnosť konania jednotlivcov tým, že vytvára určité pravidlá. Verejná regulácia znamená uplatňovanie pravidiel prostredníctvom administratívnych
orgánov, ktoré sa opierajú o právo. Existencia regulácie chráni verejné záujmy proti nežiaducim účinkom na trhu. Vo všeobecnosti môžeme reguláciu definovať ako akékoľvek úsilie správy kontrolovať správanie občanov, podnikov alebo samosprávnych orgánov.

Podstata sieťového systému

Sieťový systém sa nachádza na území celého štátu, aby k nim mali prístup všetci odberatelia. Sieťový systém sa skladá z jednotnej siete, do ktorej výrobcovia dodávajú produkt, napr. elektrickú energiu a z jednotnej siete sa tento dostáva spotrebiteľom prostredníctvom distribútorov. Všetky zložky siete sú prepojené regulačnými miestami, v ktorých štát určuje regulačné pravidlá na regulovanie cien.

Privatizácia

Iný spôsob zasahovania štátu do pôsobenia na trhu je privatizácia. Privatizáciu chápeme ako prevod vlastníctva ekonomických subjektov zo štátneho do súkromného sektora. Z metód, ktoré možno pri privatizácii uplatniť je to jednak:

  • reštitúcia, čiže navrátenie majetku pôvodným majiteľom alebo potomkom
  • predaj štátneho majetku formou malej, alebo veľkej privatizácie
  • masová privatizácia prostredníctvom kupónovej privatizácie, táto umožňuje pre jednotlivcov dobrovoľne ponúknuť kupóny za akcie štátnych podnikov a iné.

Hlavné dôvody vzniku verejných podnikov

  1. nedostatočná súkromná ponuka statkov
  2. pomoc súkromným firmám, lebo ich zatvorenie nie je v súlade s verejným záujmom
  3. rast konkurencie
  4. zníženie spoločenských nákladov (napr. negatívnej externality zo znečistenia životného prostredia)
  5. ochrana národnej suverenity

Verejnú podniky zriaďuje štát na rôznej úrovni verejnej správy. Produkujú verené statky a poskytujú verejné služby za úhradu pre súkromnú spotrebu, pričom zisk nie je rozhodujúcim
ukazovateľom ich činnosti.

Trhové, netrhové a zmiešané statky

Čistý trhový statok je taký ekonomický statok, ktorého produkcia i realizácia na trhu je ponechaná voľnému priechodu trhových síl, bez akejkoľvek regulácie štátom. Cena týchto statkov vzniká na základe mechanizmu konkurencie a je regulovaná vzájomným vyrovnávaním dopytu a ponuky.

Čistý netrhový statok je ekonomický statok, ktorého produkcia i realizácia sa uskutočňuje mimo pôsobenia trhových síl, cena nie je tvorená a regulovaná na základe dopytu a ponuky, ale na základe vládneho rozhodnutia a štátneho financovania.

Zmiešané (polotrhové) statky sú síce predmetom trhovej konfrontácie a ich cena je formovaná na trhu, ale sú zároveň objektom i zásahov štátu. Spôsoby štátnej regulácie týchto statkov sú rôzne od obmedzenia spotreby (alkohol, cigarety), až po priamu cenovú intervenciu. Ide teda o rozhodnutie štátu bez priamej väzby k ich ekonomickej podstate, teda o rozhodnutie politické.

Subjekty verejného sektora

Verejný sektor tvorí množstvo organizačných subjektov s veľmi širokou a rôznorodou škálou úloh a funkcií. Konkrétne množstvo a rozsah pôsobnosti organizačných subjektov závisí od stupňa rozvinutosti trhového systému a miery orientácie politických, vládnych síl na sociálny program uskutočňovaný v danej krajiny. Vo všeobecnosti je ich početnosť a rozsah ich pôsobnosti a tým aj rozsah verejného sektora podmienený funkčnosťou hospodárstva a štátu.

Služby

Znaky, ktoré vyjadrujú osobitosti služieb:

  • služby sú produkty práce, ktoré sú užitočné ináč ako tvorbou hmotných statkov
  • služby sú ekonomické statky, ktoré sú produkované s cieľom uspokojovať spoločensky uznané (t. j. trhom a verejným záujmom) potreby
  • služby svoju užitočnosť prejavujú prostredníctvom užitočného efektu, ktorý je výsledkom poskytnutia služby
  • služby participujú predovšetkým na finálnej (súkromnej a verejnej) spotrebe
  • poskytnutie (výkon) služby sa nedá spravidla priestorovo ani časovo oddeliť, t. j. služby sa zvyčajne spotrebovávajú v tom čase a mieste, kde sa produkujú, čo vyplýva z ich materiálnosti
  • pri poskytovaní služieb je potrebná živá i spredmetnená práca, výsledky tejto práce sa pri poskytovaní spotrebovávajú
  • služby sú mnohotvárne vo výkone, čo vyplýva z charakteru práce a z úseku, v ktorom a pre koho sa poskytujú
  • svojou symbiotickou funkciou vo výrobnom procese sa stávajú rastovým faktorom národného hospodárstva, napomáhajú udržiavať národné bohatstvo a aktívne spolupôsobia pri jeho vytváraní
  • služby sú jednou z dôležitých zložiek životnej úrovne. Zasahujú do všetkých oblastí spoločenského života, stávajú sa jeho neodmysliteľnou súčasťou ako prvok celkovej kvality života

Vlastnosti služieb:

  • nemateriálnosť
  • neoddeliteľnosť
  • variabilita
  • neskladovateľnosť

Efektívnosť

Ekonomická efektívnosť vyjadruje vzťah medzi vloženými prostriedkami a ich ekonomickými účinkami. Efektívnosť každého javu či procesu je vždy výsledkom vzťahu medzi veľkosťou vstupov, vkladaných do realizácie tohto javu či procesu, a veľkosťou výstupov, ktoré z realizácie tohto javu vychádzajú. Efektívnosť predstavuje také použitie ekonomických zdrojov, ktoré prináša maximálnu úroveň uspokojenia dosiahnuteľnú pri daných vstupoch a technológiách.

Meranie efektívnosti vo verejnom sektore

Pri meraní efektívnosti vo verejnom sektore autor Buchta navrhuje používať tieto kritériá:

  • kritérium času, a to z hľadiska dlhodobého, krátkodobého, ako aj rýchlosti realizácie akcií, programov a projektov
  • kritérium rizika, najmä z hľadiska rozhodovania o budúcich efektoch
  • kritérium prínosu, pre jednotlivca, alebo skupiny
  • vplyv na životné prostredie, pozitívne alebo negatívne

Čo vedie k neefektívnosti verejného sektora?

  • chybná alokácia verejných financií
  • menšia inovačná aktivita spôsobov uspokojovania potrieb
  • byrokratizácia vo fungovaní subjektov verejného sektora
  • ťažkopádnosť subjektov a procesov vo verejnom sektore
  • nerešpektovanie spotrebiteľa

Súbory na stiahnutie

V kategórii Teória verejného sektora sa nachádzajú tieto súbory na stiahnutie:

 Uvod-do-teorie-verejneho-sektora-otazky.pdf
 Verejny-sektor-Skratky.pdf
 Verejna-politika-a-ekonomika-seminarka.pdf


Pridaj komentár