(, Tomáš Černaj ,  6)

Hrubý domáci produkt

Medzi hlavné makroekonomické / národohospodárske ukazovatele patria:

  1. Hrubý domáci produkt (HDP)
  2. Čistý domáci produkt (ČDP)
  3. Hrubý národný produkt (HNP)
  4. Čistý národný produkt (ČNP)
  5. Národný dôchodok (ND)
  6. Čistý ekonomický blahobyt (NEW)
  7. Index rozvoja človeka
  8. Externality

Tieto ukazovatele slúžia na meranie výkonnosti ekonomiky.

Hrubý domáci produkt (HDP)

Hrubý domáci produkt – HDP (z angl. Gross Domestic Product GDP) je makroekonomický ukazovateľ, ktorým meriame ekonomickú výkonnosť národného hospodárstva. Hrubý domáci produkt predstavuje trhovú produkciu všetkých tovarov a služieb vyprodukovaných za jeden rok výrobnými faktormi na území danej krajiny.

Metódy výpočtu HDP

HDP možno zistiť nasledujúcimi metódami:

Hrubý národný produkt (HNP)

Hrubý národný produkt HNP (Gross National Product GNP) predstavuje produkciu tovarov a služieb vyprodukovaných národnými výrobnými faktormi (nezáleží na území ktorého štátu sa nachádzajú). HNP je teda hodnota všetkých finálnych statkov a služieb vyrobených občanmi danej zeme počas určitého obdobia.

Hrubý národný produkt z pohľadu ekonomickej teórie vyjadruje efekt pôsobenia národného kapitálu, teda kapitálu, ktorý je vo vlastníctve občanov danej krajiny, a to nielen na území danej krajiny, ale aj v zahraničí. Z hľadiska vecnej štruktúry HNP predstavuje veľmi široký sortiment vyrábaných tovarov a služieb, ktoré prakticky nie je možné vyjadriť prostredníctvom jedného spoločného menovateľa.

K tomu cieľu vedie však vyjadrenie hrubý národný produkt v trhových cenách. V tomto prípade možno použiť buď bežné ceny alebo stále ceny. Z hľadiska subjektu, ktorý nakupuje finálne výrobky a služby sa HNP člení na štyri časti:

  • výdavky na nákup tovarov a služieb domácnosťami,
  • výdavky na nákup tovarov a služieb firmami,
  • výdavky na nákup tovarov a služieb štátom,
  • výdavky na nákup tovarov a služieb cudzincami, teda čistý export.

Hrubý národný produkt sa teda skladá z výdavkov na spotrebu, hrubých investícií, štátnych nákupov a čistého exportu.

Nominálny a reálny HDP a HNP

Z hľadiska oceňovania rozdeľujeme GNP na:

  • nominálny hrubý domáci produkt – predstavuje celkovú hodnotu tovarov a služieb v peniazoch, ktorá bola vyrobená v danom roku, kedy hodnoty sú v trhových cenách každého roku, napr. koľko sa vyrobilo v roku 1995 za ceny v roku 1995. Veľkosť GNP je vyjadrená v bežných cenách toho roku, teda v bežných, trhových cenách príslušného obdobia.
  • reálny hrubý domáci produkt – upravuje nominálne ocenenie produktu v cenách základného (bázového) roka predstavujúcich stále cenové meradlo produktu – v stálych cenách – zohľadňuje infláciu

Nominálne ukazovatele sú vyjadrené v bežných trhových cenách. Reálne ukazovatele vyjadrujeme v stálych cenách daného roka. Nominálny HDP predstavuje celkovú peňažnú hodnotu statkov s služieb vyrobených v danom roku ocenených cenami daného roka. Ak HDP meriame a vyjadrujeme v stálych cenách, získame reálny HDP. Stále ceny zohľadňujú vplyv inflácie.

Skutočný a potenciálny HDP

Snaha ekonomiky je dostať skutočný teda reálny GNP na úroveň potenciálneho.

Skutočný GNP

  • sa vypočíta pomocou výdajovej metódy
  • líši sa väčšinou od potenciálneho GNP – táto odlišnosť je spravidla zapríčinená tým, že ekonomika zvyčajne nedosahuje plné využitie výrobných zdrojov

Potenciálny GNP

  • je vtedy, ak sa ekonomika nachádza v štádiu plného využitia výrobných faktorov

Čistý domáci produkt ČDP

Čistý domáci produkt ČDP predstavuje HDP zmenšený o amortizáciu. Amortizácia predstavuje hodnotu spotrebovaných a opotrebovaných kapitálových (investičných) statkov (stroje, zariadenia). Amortizácia sa prenáša do hodnoty teda ceny výrobku. Vystupuje ako nákladová položka a vyjadrujeme ju prostredníctvom odpisov.

ČDP = HDP – A

Čistý národný produkt ČNP

Čistý národný produkt ČNP vypočítame ako rozdiel HNP a amortizácie.

ČNP = HNP – A

Národný dôchodok

Národný dôchodok predstavuje celkový dôchodok, ktorý získali vlastníci výrobných faktorov. Národný dôchodok je súhrn všetkých dôchodkov, ktoré plynú z využívania výrobných faktorov za jeden rok.

Čistý ekonomický blahobyt (NEW)

Čisté ekonomické bohatstvo alebo čistý ekonomický blahobyt vychádza z HDP, ku ktorému pripočítame položky zvyšujúce blahobyt a odpočítame položky, ktoré blahobyt znižujú.

Výpočet čistého ekonomického blahobytu

Základný vzorec na výpočet čistého ekonomického blahobytu NEW:

Hrubý domáci produkt HDP
+ produkcia tieňovej ekonomiky
+ hodnota voľného času
+ produkcia domácej výroby
– náklady zo škôd na životnom prostredí
– výdavky na zdravotnú starostlivosť
– náklady na ochranu životného prostredia

Pozrite si detaily na stránke Čistý ekonomický blahobyt NEW.

Index rozvoja človeka

Index rozvoja človeka je makroekonomický ukazovateľ, ktorý slúži na porovnanie ekonomickej úrovne jednotlivých krajín sveta. Tento ukazovateľ sa používa na porovnávanie ekonomickej vyspelosti jednotlivých krajín a berie do úvahy nasledujúce faktory:

  • reálny ročný HDP na obyvateľa
  • percentuálna gramotnosť dospelého obyvateľa
  • priemerná dĺžka života obyvateľstva
  • dosiahnuté vzdelanie

Externality

„Ak máme obecnú pastvinu, kam si každý môže doviesť kravičky, aby sa napásli, bude racionálnym konaním všetkých ľudí priviesť si čo najviac kráv. Každý bude mať úžitok z celej kravy a náklady na poničenú pastvinu ponesie len pomerne. Súkromné ​​náklady budú nižšia ako tie spoločenské.  Dôjde tak k tragédii obecnej pastviny, kedy sa pasienok nestihne obnovovať. Ak bude pastvina ale niekomu patriť, bude sa o ňu pravdepodobne lepšie starať a počty kráv budú menšie, aby z nej mal trvalý súčasný aj budúci príjem (teda maximálny).“

Tento príklad ilustruje pôsobenie externalít. Ekonomické externality predstavujú vedľajšie efekty fungovania trhu, vedľajšie efekty výroby, alebo spotreby. Poznáme dva druhy externalít:

  • pozitívne externality – ak subjekt dosiahne výhodu ktorú nehradí
  • negatívne externality – prejavujú sa ako dodatočné náklady jedného subjektu z dôvodu ekonomickej aktivity iného

Aktuálne informácie o slovenskom HDP a HNP

Aktuálne makroekonomické ukazovatele SR (nezamestnanosť, inflácia, hrubý domáci produkt, hrubý národný produkt, obchodná a platobná bilancia) nájdete na stránke Ekonomika Slovenska.

Autor: Tomáš Černaj

Tento príspevok bol vytvorený 4.12.2008 a aktualizovaný 19.11.2022. Pozrite si ďalšie príspevky autora Tomáš Černaj.

Už ste čítali?


Zdroje a literatúra

  • ÁRENDÁŠ, M. 2005. Makroekonómia. Nitra: SPU, 2005. 381 s. ISBN 80-8069-524-5.
  • BUCHTA, M.: Praktické pojetí pojmu externality. In Externality a možnosti jejich řešení: Sborník referátů z teoretického semináře. Katedra veřejné ekonomie. Masarykova univerzita. Brno, 1998. ISBN: 80-210-1884-4.
  • DAHLMAN, C. J. : The Problem of Externality. In Journal of Law and Economics [online]. Vol. 22. No. 1. (Apr., 1979). pp. 141-162 [cit. 2009-03-05]. Dostupné z <http://www.jstor.org/stable/725216>.
  • EPPING, R. CH. 2004. Průvodce globální ekonomikou. Praha: Portál. 2004. 237 s. ISBN 80-7178-825-2.
  • FRANK, R. H. – BERNANKE, B. S. 2003. Ekonomie. Praha: Grada Publishing. 2003. 804 s. ISBN 80-247-0471-4.
  • FUCHS, K. – TULEJA, P. 2003. Základy ekonómie. Praha: Ekopress, 2003. 348 s. ISBN 80-86119-74-2.
  • GOULLI, R.: Externality, netržní a tržní činnosti: stručné teze a nové přístupy. In Externality a možnosti jejich řešení: Sborník referátů z teoretického semináře. Katedra veřejné ekonomie. Masarykova univerzita. Brno, 1998. ISBN: 80-210-1884-4.
  • HABANÍK, J. Hodnotenie výkonnosti slovenskej ekonomiky. In Sociálno-ekonomická revue. Roč. 3, č. 2, 2005, s. 53-65 . ISSN 1336-3727.
  • HOLMAN, R. 2010. Makroekonomie. Praha: C. H. Beck, 2010. 424 s. ISBN 978-80-7179-8611-3
  • HONTYOVÁ, K. 2005. Štátny rozpočet mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. Bratislava: IURA EDITION, 2005.115 s. ISBN 80-8078-037-4.
  • HUSÁR, J. Makroekonómia. Bratislava: KARTPRINT, 1998, s. 69 – 72, . ISBN 80-88870-08-9
  • HYÁNEK, V.: Externality – možnosti řešení. In Externality a možnosti jejich řešení: Sborník referátů z teoretického semináře. Katedra veřejné ekonomie. Masarykova univerzita. Brno, 1998. ISBN: 80-210-1884-4.
  • JEŽEK, P.: Externality, problémy a jejich řešení. In Externality a možnosti jejich řešení: Sborník referátů z teoretického semináře. Katedra veřejné ekonomie. Masarykova univerzita. Brno, 1998. ISBN: 80-210-1884-4.
  • JUREČKA, V. et al. 2013. Makroekonomie. 2. vydanie. Praha : Grana Publishing, 2013. 352 s. ISBN 978-80-247-4386-8
  • KOVAČKA, M.: Makroekonomika. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992, 120 s. ISBN 80-08-01490-3.
  • KUBA, Z. – UJEC, J. 2005. Makroekonomie. Ostrava: Vysoká škola podnikání, a. s., 2005. 91 s. ISBN 80-86764-20-6.
  • KUBIŠTA, V. a kol. 2009. Mezinárodní ekonomické vztahy. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s. r. o. 2009. 375 s. ISBN 978-80-7380-191-5.
  • LIPKOVÁ, Ľ. a kol. 2006. Medzinárodné hospodárske vzťahy. Bratislava: Sprint. 2006. 413 s. ISBN 80-89085-55-5.
  • LISÝ, J. Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. Bratislava : Iura Edition, 1999. 108 s. ISBN 80-88715-55-5.
  • MEDVEĎ, J. – NEMEC, J. – ORVISKÁ, M. – ZIMKOVÁ, E. 2005. Verejné financie. Bratislava: SPRINT, 2005. 463 s. ISBN 80-89085-32-2.
  • MICHNÍK, Ľ. – ŠÍBL, D. – MIHÓK, P. 1995. Ekonomická encyklopedia, Slovník A – Ž. Bratislava: SPRINT, 1995. 630 s. ISBN 80-967122-2-5.
  • MOKRÝ, V. Ekonomický rast a ekonomické rovnováhy v trhovej ekonomike. Bratislava: Edičné stredisko EU Bratislava, 1993. 187 s. ISBN 80-969148-6-3.
  • OCHRANA, F. – PAVEL, J. – VITEK, L. a kol. 2010. Veřejný sektor a veřejné finance. Praha: Grada Publishing, 2010. 261 s. ISBN 978-80-247-3228-2.
  • SERENČÉŠ, R. – HOLÚBEK, I. 2005. Vybrané kapitoly zo základov ekonómie. Prešov: Edícia Prírodovedec, 2005. 124 s. ISBN: 80-8050-921-2.
  • SOUKUP, J. a kol. 2007. Makroekonomie: Moderní přístup. Praha: Management Press, 2007. 514 s. ISBN 978-80-7261-174-4.
  • ŠČASNÝ, M.: Externality – definice a klasifikace [online]. Karlova Univerzita, 2004 [cit. 2009-01-10]. Dostupné z <http://ies.fsv.cuni.cz/default/file/download/id/4648>.
  • ŠÍBL, D. a kol. 2002. Veľká ekonomická encyklopédia: Výkladový slovník AŽ. Bratislava: SPRINT, 2002. 967 s. ISBN 80-89085-04-0.
  • TULEJA, P. et al. 2011. Základy makroekonomie. Brno: Computer Press, 2006. 311 s. ISBN 80-251-0952-6
  • URAMOVÁ, M. – PITEKOVÁ, J. – PAĽA, J. 2009. Makroekonómia II. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela 2009. 117 s. ISBN 978-80-8083-728-0.
  • VINCÚR, P. 2000. Makroekonomická analýza a prognóza. Bratislava: SPRINT, 2000. 291 s. ISBN 80-88848-65-2.
  • VINCÚR, P. 2000. Makroekonomická analýza a prognóza. Bratislava: Sprintvfra, 2010. 293 s. ISBN 80-88848-65-2
  • VINCÚR, P. a kol. 2007. Teória a prax hospodárskej politiky. Bratislava: SPRINT, 2007. 432 s. ISBN 978-80-89085-80-4.

Komentáre

  1. asdf

    – produkcia domácej výroby
    Poprosím „-“ nahradiť za „+“

  2. kika

    NEW = GDP + hodnota voľného času + hodnota tieňovej ekonomiky –externality (škody na ž.p.)

  3. Tomáš

    Skôr by som povedal, že:
    + pozitívne externality
    – negatívne externality

  4. clanok

    dakujem, velmi dobry clanok, precital som na jeden hlt

  5. Stano

    V článku máte chybu. HDP ja po anglicky GDP, a nie GNP.

    1. EuroEkonóm.sk

      Ďakujem, opravené. Simona

Pridaj komentár