Medzinárodné podnikanie (international business, IB) je podnikanie nie len pre veľké firmy. Môže sa jednať aj o podnikanie v rámci jednej ekonomiky. Cieľom je vytvorenie pásiem a zón voľného obchodu.

Medzinárodné podnikanie sú ekonomické aktivity takých podnikateľských subjektov, ktoré sú realizované resp. ktoré pôsobia v medzinárodnom až svetovom meradle s účasťou v medzinárodnom obchode s pohybom kapitálu a v menovo-finančných vzťahoch. Svetové hospodárstvo tvorí globálny rámec pre podnikateľov a investorov.

Prostredie pre medzinárodné podnikanie

Enviroment, prostredie pre medzinárodné podnikanie, alebo ekonomický komplex je definovaný ako vyšší spoločenský celok, ekonomickej a politickej povahy, ktorý disponuje 8 základnými znakmi:

  • prírodné podmienky
  • ekonomické podmienky
  • relatívna otvorenosť trhovej ekonomiky
  • ekonomická úroveň
  • štátna forma
  • relatívna ekonomická samostatnosť
  • postavenie v svetovom hospodárstve
  • materiálny rozmer a ekonomický rozmer

Ekonomické hranice trhovej ekonomiky sú vždy otvorené sústave enviromentálnou priepustnosťou ekonomických pohybov – tovarov, služieb, kapitálu, PS a peňazí.

Hospodársky cyklus

Hospodárske cykly – cyklické hospodárske procesy prebiehajú v rámci svetového hospodárstva. Hospodársky cyklus je zložitý účinkový mechanizmus. Hospodárske cykly sú zákonitosťou fungovania svetového hospodárstva.

Služby v medzinárodnom obchode

Vývoz služieb zvyšuje efektívnosť zapojenia sa do medzinárodnej deľby práce – vytvára príjmové zdroje v PB – úspora materiálových a energetických zdrojov.

Zmluva GATT predstavuje neviditeľný export a import. V posledných 15 rokoch dochádza k poklesu podielu služieb. Vo vyspelých priemyselných štátoch tvoria služby 1/2 až 2/3 ich vytvoreného HDP. Služby delíme na:

  1. faktororé (neobchodovateľné) – prevody finančných prostriedkov súvisiacich s medzinárodným pohybom výrobných činiteľov (pracovníci, investície, technológie, evidencie miezd a platov pracovníkov pracujúcich v zahraničí)
  2. nefaktorové (obchodovateľné) – považujú sa za predmet medzinárodného obchodu a v štatistikách MM sa členia na 4 hlavné kategórie:
    • nákladná doprava
    • ostatná doprava
    • zahraničný cestovný ruch
    • ostatné služby – oficiálne a súkromné

Členenie služieb v MO

Služby v medzinárodnom obchode sa delia na:

  • služby zhmotnené v tovare
  • obchodno-technické služby
  • ďalšie služby doplňujúce obchod s hmotnými statkami
  • služby, ktoré nemajú vzťah k obchodu s hmotnými statkami

Medzinárodná doprava

Námorná doprava

Námorná doprava bola historickou dominantou. V 60. – 70. rokoch nastal presun prepravy osôb a tovaru v prospech rýchlejších dopravných prostriedkov, rýchlo rástla tonáž v dôsledku vzostupu množstva prepravovanej ropy. V roku 1986 nastal pokles ceny ropy a vyvolal nárast dopravy.

Trendom je:

  • obmedzovanie materiálovej náročnosti výroby
  • pokles prepravy substátov po mori
  • nárast prepravy osobných áut z Japonska do USA
  • nákladné autá z Európy do Afriky
  • Južná Kórea, Singapur, Tchajwan a Hongkong vďaka výrobe elektroniky nenáročnej na materiálové vstupy prekonali krízy v námornej doprave

Železničná doprava

Železnice sú v súčasnosti hlavnou kontinentálnou dopravou. Kontajnerizácia umožnila uľahčenie manipulácie a urýchlenie dopravy.

Letecká doprava

Hlavnou výhodou leteckej dopravy je rýchlosť dopravy. Štruktúra zásielok: v minulosti hlavne náhradné diely a široká škála výrobkov. Osobná letecká doprava je doménou cestovného ruchu.

Riečna doprava

Riečna doprava je energeticky najmenej náročný a ekologicky najšetrnejší druh dopravy. Nevýhodou je malá rýchlosť, závislosť od poveternostných podmienok a nevyhnutnosť prepojenia na iný druh dopravy.

Cestná doprava

Cestná doprava a preprava je typ medzinárodnej dopravy, v ktorej najväčší podiel má medzinárdná nákladná automobilová doprava. Hlavnou výhodou je flexibilita „just in time“. Problémom je prehustenie diaľničnej siete v hlavných dopravných smeroch a tým zvýšenie tranzitných poplatkov – významná zdroj devízových príjmov tranzitných krajín.

Potrubná doprava

Potrubná doprava ušľachtilých palív je jednoduchá, operatívna prepravovanej technológie a má možnosť automatizácie skoro bez strát na tovare. Ropovod Družba, Francúzsky Lettavrec do SRN, Adria, Sojuz.

Medzinárodný cestovný ruch

Medzinárodný cestovný ruch tvorí významnú zložku medzinárodných hospodárskych vzťahov. Je to prostriedok ekonomického, kultúrneho a sociálneho rastu, stimulátor vzniku nových výrobných a nevýrobných činností a šíriteľ ponuky pracovných príležitostí. V roku 1974 – 94 zaznamenal medzinárodný cestovný ruch až 14-násobný nárast príjmov. Medzinárodný cestovný ruch je citlivý na politickú situáciu, ekológiu či konjuktúru.

Bankové služby

Medzi bankové služby patrí široké spektrum rôznych aktivít – poskytovanie úverov, zmenárenské a depozitné služby, realizácia medzinárodného platobného styku, vedenie účtov.

IT a komunikácie

Jednou z najrapídnejšie sa rozvíjajúcich oblastí ekonomiky je informačno-komunikačný priemysel. Podľa ITU (Medzinárodná telekomunikačná únia) sa telekomunikácie + počítačový + audiovizuálny priemysel v roku 1994 oproti roku 1993 zvýšil viac ako dvojnásobne. Patria sem technológie: mobilné telefóny, káblová televízia a internet. Nový termín GII – Globálna informačná infraštruktúra, je digitálna a veľkokapacitná.

Multimediálne služby

Multimediálna komunikácia = komunikácia hlasom, dátami, obrazom, textom a videom. Ministerská konferencia štátov G7 o informačnej spoločnosti sa zaoberala prechodom ku globálnej informačnej spoločnosti, prechodom súčasnosti do 21.stor. Biela kniha – filozofia prechodu EU k informačnej spoločnosti. Týka sa všetkých stránok života spoločnosti a tiež vzájomných vzťahov medzi hospodárskymi partnermi. Moderné informácie a komunikačné technológie dramaticky menia aspekty hospodárskeho a spoločenského života, t.j.:

  • metódy práce a pracovných vzťahov
  • organizáciu firiem
  • zameranie prípravy na povolanie
  • vzdelanie a spôsob vzájomnej ľudskej komunikácie

Výrobné služby

Výrobné služby sú služby spojené s výrobným procesom a predstavujú strategický prvok exportu, inovačných procesov a technologických premien. Patria tu:

  • inžiniersko-konzultačné služby
  • poradenské a konzultačné služby – ich význam rastie – výsledok: expertízy
  • predaj konštruktérskych a projektových prác
  • prevádzkový servis – technicko – organizačné poradenstvo, doškoľovanie
  • leasing
  • medzinárodný licenčný styk
  • ďalšie aktivity terciálneho sektora: napríklad poistenie

Vývoz kapitálu

Osobitosti vývozu kapitálu po 2. svetovej vojne

  • nové podmienky svetového ekonomického, politického, sociálneho vývoja – ovplyvňuje oblasť medzinárodných hospodárskych vzťahov a v ich rámci aj vývoz kapitálu
  • charakteristicky prebiehajúca a rozvíjajúca sa vedecko-technická revolúcia, kt. pôsobí na formy, zmeny štruktúry vyvážaného kapitálu
  • rastie celkový objem vyvážaného kapitálu, nové formy vývozu kapitálu
  • rastie úloha štátu pri vývoze kapitálu z priemyselne vyspelých krajín, kapitál je dôležitý faktor pri ovplyvňovaní medzinárodných trhov
  • komplikované podmienky vývozu kapitálu do rozvojových krajín: regulácia presunu ziskov + dividend, prijímajú mnohé opatrenia na obmedzenie vplyvu zahraničného kapitálu
  • štát vyváža kapitál – rozvíjajú sa rôzne formy stimulácie vývozu súkromného kapitálu – objavujú sa medzinárodné formy vývozu ( záruky zo zahraničných investícii – pokrývajú sa rozličné druhy rizík ) – hlavne tzv. nekomerčné riziká :
    • riziko vyvlastnenia, poštátnenie,
    • konfiškácie, zhoršenie investícií
    • riziko vojny, revolúcie, štátneho prevratu…
    • prepravné riziko
  •  rastie podiel tzv. nenávratných prostriedkov (dary, dotácie, subvencie, podpora) v dvoch formách: hospodárska a vojenská
  • dlhodobé ciele, vytvorenie vhodnej politickej a hospodárskej klímy
  • zmena geografického rozloženia vyvážaného kapitálu – v minulosti do hospodársky menej vyspelých krajín, v súčasnosti každý s každým
  • zmena podmienok využívania kapitálu vo vyspelých krajinách – dobré možnosti využívania kapitálu priamo vo vyspelej krajine z MDP
  • vzájomný pohyb kapitálu medzi rozvojovými krajinami od 70 rokov pohyb od rozvojových k vyspelým krajinám – petrodoláre (v dôsledku vzostupu ceny ropy) do bánk alebo ako účastiny podnikov v priemyselne vyspelých krajinách
  • zmena odvetvovej štruktúry kapitálu vyvážaného do zahraničia
  • rastie úloha vývozu kapitálu v celkovom komplexe medzinárodných ekonomických vzťahov – tzv. verejná rozvojová pomoc

Faktory ovplyvňujúce zmenu menových kurzov

  1. dlhodobé hľadisko
    • teória parity kúpnej sily (PPP) – na jej základe sa porovnávajú ceny koša tých istých tovarov v určitej krajine. Menové kurzy sa môžu odlišovať od kurzy na základe PPP.
    • narušením systému voľného obchodu (rast cien, zavedenie cla…)
    • existujú tovary a služby, s ktorými sa nedá obchodovať cez hranice alebo v obmedzenej miere (pôda, budovy, prenájom): inflácia pôdy sa nerovná infl. iných tovarov.
    • nie všetky tovary v rozličných krajinách majú rovnakú identitu
  2. strednodobé hľadisko: v priaznivých fázach podnikového cyklu rastie Y, výdavky na spotrebu, na nákup tovaru – za inak nezmenených podmienok sa mena krajiny v ktorej rastie agregátny dopyt AD rýchlejšie – devalvácia
  3. krátkodobé hľadisko: rozdiely v krátkodobej úrokovej miere – kapitál v meradle celej zeme sa sťahuje z miesta na miesto, kde sa očakáva najväčšie zhodnotenie, rast úrokovej miery = zhodnotenie meny.

Podnikateľské riziko v medzinárodnom podnikaní

Podnikateľské riziko (PR) je neoddeliteľnou súčasťou každého podnikania. Je to nebezpečie, že skutočne dosiahnuté hospodárske výsledky podnikateľskej činnosti sa budú odlišovať od predpokladaných. Odchýlky môžu byť žiadúce a nežiadúce (strata, úpadok, bankrot).

Druhy podnikateľského rizika v medzinárodnom podnikaní:

  • podnikateľské (dotýka sa len podnikateľskej činnosti)
  • čisté (dotýka sa akejkoľvek činnosti, škody, straty, krádež…)

Funkcie podnikateľského rizika:

  • pozitívna funkcia
  • negatívna funkcia

Faktory pôsobiace na podnikateľské riziko:

  • externé (podnikateľský subjekt ich nemôže ovplyvniť)
  • interné (vyplývajú priamo z podnikateľskej činnosti)

Hlavné príčiny a druhy podnikateľských rizík v medzinárodnom obchode:

  1. podľa závislosti na podnikateľskej činnosti:
    • objektívne
    • subjektívne
    • kombinované
  2. podľa jednotlivých činností podniku:
    • prevádzkové
    • trhové
    • inovačné
    • finančné
  3. z pohľadu ich ovplyvniteľnosti – ovplyvniteľné a neovplyvniteľné
  4. z pohľadu ich väzby na podnikateľský subjekt – nesystematické a systematické

Podnikateľ a jeho postoj k riziku:

  • averzia k riziku
  • neutrálny postoj
  • sklon k riziku

Redukcia podnikateľského rizika:

  • diverzifikácia
  • flexibilita
  • transfer
  • poistenie

Systematické riziká sa systematicky menia v závislosti od celkového eko vývoja. Zdrojom sú zmeny v rozpočtovej politike, daňovej politike, hospodárske cykly, zmeny cien + vojna, politické udalosti.

Poistenie v medzinárodnom podnikaní

  • KARGO – poistenie prepravy
  • KASKO – poistenie dopravných prostriedkov
  • poistenie zodpovednosti voči tretím osobám
  • poistenie zodpovednosti za výrobok
  • poistenie investičných celkov vrátane stavieb na kľúč
  • poistenie výstav a veľtrhov
  • poistenie rizika z nezaplatenia
  • poistenie valorov a cenín
  • poistenie pri výkone služby
  • poistenie zušľachťovacieho styku ( v colnom konaní)
  • poistenie menovo – kurzového rizika

Trendy na medzinárodnom poistnom trhu:

  1. koncentrácia a centralizácia poisteného kapitálu – koncentrácia zdrojov v penzijných fondoch, rast zdrojov v účelových a v rezervných poistných fondoch
  2. univerzálna poistná činnosť sa uskutočňuje v rámci poisťovacích koncernov a ich dcérskych firiem, prejavuje sa tendencia obchodov, ktoré bezprostredne nesúvisia s poistnou činnosťou
  3. internacionalizácia poistných společnosti
  4. poistnou činnosťou sa zaoberajú tiež iné finančné a bankové inštitúcie + brookerske firmy – tzv. dišpecializácia
  5. harmónizácia a integrácia poistného trhu – v rámci jednotného trhu krajín a integračných tendencií

Medzinárodná organizácia NAFTA

Predpokladané výhody NAFTA:

  • poklaes jednotlivých nákladov v dôsledku rastu veľkosti výrobných sérií
  • registrácia a ochrana obchodných značiek v priestore celej EÚ je jednoduchšia, prehľadnejšia
  • lepšie využitie patentov, ochrana v priestore celej EÚ umožňuje, aby sa z inováciami obchodovalo ľahšie, rýchlejšie a lacnejšie
  • vylúčenie narušenia konkurencie vo forme rozličnej výšky a rozličných typov daní
  • nižšie náklady na výskum a vývoj v dôsledku rastu veľkosti výrobných sérií
  • možnosť dlhšej životnosti produktov
  • zjednodušené riadenie vzťahujúce sa na určité výrobky
  • dochádza k zníženiu rizík , že sa redukuje závislosť od špecifickej ekonomickej situácie v jednotlivých členských štátoch EÚ
  • zkrátenie čakacej doby na hraniciach
  • zjednodušenie formalít v dôsledku vzájomného uznania typových schvaľovacích procedúr
  • pokles nákladov v dôsledku slobodnej voľby poisťovateľov
  • pokles nákladov v súvislosti so zavedením voľného pohybu kapitálu ( bankových transferov, investičných fondov, kapitálových nákladov)

Predpokladané nevýhody NAFTA:

  • rýchlo rastúci dopyt môže vyvolať problém nedostatočnej ponuky kapitálu
  • nedostatok vedúceho persolálu vhodného pre medzinárodné podnikanie
  • ťažkosti pri vykonávaní popredajných služieb v prietore celej EÚ
  • jazykové bariéry
  • vyššie náklady v súvislosti so zabezečovaním info v priestore EÚ
  • vyššie náklady riadenia a kontroly medzinárodného podnikania v súvislosti so zakladania zahraničných filiálok
  • faktor vzdialenosti
  • potreba zohľadniť rozličnú mentalitu občanov jednotlivých krajín EÚ
  • rozsiahlejšie nároky na kapitál pri vytváraní a rozširovaní nových trhov

Koncepcia budovania hospodárskej a menovej únie

  • 1. štádium od 1.7.1990 – ekonomická a menová oblasť. Odstránenie fyzických, fiškálnych a technických bariér na vytvorenie jednotného trhu. Všetky meny členských štátov sa zapojili do kurzového mechanizmu európskeho menového systému a zároveň sa odstránili všetky prekážky používania ECU. Veľmi dôležitý medzník na Bruselskom sumite v októbri 1993. Bolo dohodnuté, ktoré medzinárodné inštitúcie kde budú mať sídlo. Povedané bolo, že Európsky menový inštitút a Európska centrálna banka budú vo Frankfurte nad Mohanom a Európska nadácia pre vzdelávanie pre strednú a východnú Európu má sídlo v Turíne.
  • 2. štádium od 1.1.1994 – cenová stabilita, stabilita verejných financií, stabilita menových kurzov, stabilita úrokovej miery (kritérium konvergencie). Štátny dlh nesmie prekročiť 60% HDP.
    Miera inflácie nesmie presahovať mieru inflácie dosiahnutú v 3 štátoch ES s najnižšou infláciou o viac ako 1,5%. Členská krajina ES musí byť členom EMS. 5 krajín spĺňalo kritériá.
  • 3. štádium od 1.1.1997 najneskôr 1.1.1999 – spoločná mena. Neodvolateľné fixovanie kurzov mien členských krajín ES. Založenie nezávislej európskej centrálnej banky. Európska CB spolu s CB členských štátov ES vytvorí európsky systém CB. Vytvorenie menovej únie je najambicióznejší hospodársky a politický cieľ.

Prostriedky proexportnej politiky

Prostriedky proexportnej politiky môžu byť

  1. zmluvné – dohodnú sa pravidlá spolupráce v určitých oblastiach
  2. autonómne – prostriedky štátneho intervencionizmu:
    1. colné konanie
    2. vývozné alebo výrobné subvencie – priame – nepriame
    3. úverovanie vývozu
    4. štátne záruky úverov
    5. menový dumping
    6. daňové zvýhodnenie
    7. štátne intervencie v oblasti prepravy
    8. znižovanie poistných taríf
    9. špeciálne eko zóny
    10. štátna podpora vedecko-technického rozvoja a výskumu
    11. podpora modernizácie progresívnych odvetví
    12. kontrola akosti exportných výrobkov
    13. informačná služba
    14. propagácia

Súbory na stiahnutie

V kategórii Medzinárodné podnikanie sa nachádzajú tieto súbory na stiahnutie:

Medzinarodne-podnikanie-tahak.pdf

Pridaj komentár