Teória racionálnych očakávaní

Teória racionálnych očakávaní nám vo všeobecnosti hovorí, že hospodárske subjekty sa správajú racionálne a cieľavedome pri získavaní a vyhodnocovaní informácií, ako I pri ich využívaní. Impulzom pre vznik tejto teórie boli aj skúsenosti z koncepcie teórie adaptívnych očakávaní.

Podľa koncepcie adaptívnych očakávaní sa jednotlivé trhové subjekty prispôsobivo , vychádzajú z predchádzajúceho vývoja ekonomiky a ekonomických veličín a na zmeny vývoja nereagujú naraz. Zmeneným podmienkam a novej trhovej situácii prispôsobujú svoje ekonomické rozhodovanie postupne. To znamená, že ak napríklad v priebehu niekoľkých rokov ceny ročne vzrástli v priemere o 4% a odrazu sa v tomto roku zvýšili o 12%, tak podľa tejto koncepcie adoptívnych očakávaní ľudia predpokladajú, že v ďalšom roku dôjde k rastu cien o 5%, a to preto, že stále pripisujú veľký význam dlhodobým, starým informáciám a nie sú schopní pružne zmeniť svoje očakávania na základe nových informácií.

Podľa teórie racionálnych očakávaní rast cien napr. o 10% okamžite motivuje trhové subjekty, aby hľadali príčinu tejto zmeny a aby sa zároveň pružne prispôsobovali zmeneným podmienkam. To znamená, že sa trhové subjekty snažia čo najlepšie (racionálne) využiť všetky dostupné informácie. Táto teória taktiež pripúšťa, že pri uzatváraní záverov na základe týchto informácii, môžu dôjsť jednotlivé trhové subjekty k mylným očakávaniam. Preto sa tu rozlišujú tzv. individuálne očakávania (ktoré môžu byť v zásade rozdielne – predstavujú odlišné pohľady na fungovanie hospodárstva jednotlivých trhových subjektov) a agregátne očakávania (ktoré by sa mali približovať k jednotnému záveru a to hlavne aj preto, že obsahujú všetky dostupné informácie (ktoré individuálne očakávania nemali)). Preto je dôležité, že tieto individuálne očakávania sú si navzájom neprotirečivé a zlučiteľné, čo je základný predpoklad pre agregáciu týchto očakávaní.

Podľa teórie racionálnych očakávaní nie sú reakcie hospodárskych subjektov na tie isté ekonomické opatrenia vlády vždy rovnaké. Ľudia na základe vlastných skúsenosti, racionálnych očakávaní dôsledkov určitého hospodárskeho opatrenia vlád menia svoju prvotnú reakciu, ak sa vláda neskôr opäť vráti k tej istej hospodárskej politike, ktorá predtým neuspokojila očakávania hospodárskych subjektov.

Jedným zo základných predpokladov teórie racionálnych očakávaní je, že ceny a mzdy sú pružné. Tento predpoklad je diskutabilný hlavne na trhu práce, kde rovnováha medzi ponukou a dopytom sa nevytvára tak rýchlo ako tieto teórie predpokladajú. Základnou otázkou je problém nezamestnanosti. Teoretici tu rozlišujú dobrovoľnú a nedobrovoľnú zamestnanosť.

Z teórie racionálnych očakávaní, kt. vychádza z predpokladu pružných miezd vyplýva, že nezamestnanosť v prevažnej miere má dobrovoľný charakter. Ponuka práce nestúpa pretože, reálne mzdy sú nízke.

Teoretický spor medzi teóriou racionálnych očakávaní a predstaviteľmi moderného hlavného prúdu makroekonómie spočíva v ponímaní rozdielu medzi dobrovoľnou a nedobrovoľnou nezamestnanosťou. Na rozdiel od školy racionálnych očakávaní teoretici hlavného prúdu sa domnievajú, že nezamestnanosť zvlášť v období recesie je nedobrovoľná.