Veľká hospodárska kríza

Veľká hospodárska kríza bola celosvetová ekonomická kríza, ktorá začala v roku 1929 a trvala rôzne dlho v rôznych krajinách. Ovplyvnené boli takmer všetky krajiny. Najtvrdší dopad mala na priemyselne najrozvinutejšie štáty, vrátane Spojených štátov, Nemecka, Spojeného kráľovstva, Francúzska, Kanady, Česko-Slovenska a Japonska. Zasiahnuté boli mestá po celom svete, hlavne tie, ktoré boli zamerané na ťažký priemysel. Výstavba v podstate úplne zastala v Spojených štátoch a ostatných krajinách. Farmári a vidiecke oblasti trpeli vďaka pádu cien za úrodu o 40-60 %. Pravdepodobne najťažšie boli zasiahnuté banícke a drevárenské oblasti, pretože v nich ostro poklesol dopyt a existovalo málo alternatívnych ekonomických aktivít.

Česko-Slovensko bolo postihnuté v rokoch 1929-1933. Ako exportne orientovanej krajiny sa ho kríza veľmi dotkla. Kým v roku 1923 bolo 441000 nezamestnaných, vo februári 1933 ich už bolo 920000 (každý tretí robotník bol nezamestnaný). Cena hlavného exportného artiklu, cukru, klesla o 74%, príjmy roľníkov klesli o 40%, čo sa prenášalo na dopyt a podobne.

Vznik krízy

Presné príčiny vzniku krízy sú dodnes predmetom sporov medzi ekonómami. Medzi často uvádzané dôvody patrí napríklad silná expanzia ponuky peňazí zo strany centrálnej banky Spojených štátov amerických (FED). FED zvýšil počet zlatom nekrytých peňazí zo 42,1 na 68,8 mld. dolárov v rokoch 1921 – 1929, čo viedlo k inflácii vo výške približne 63% v priebehu týchto osem rokov.

24. októbra 1929 došlo k pádu burzy na Wall Street, tento deň sa označuje ako Čierny štvrtok. Tento deň je často považovaný za začiatok krízy. V priebehu tohto kritického týždňa, FED emitoval takmer 300 miliónov dolárov, požičal vláde dvojnásobok dovtedy požičaných peňazí cez kúpu vládnych cenných papierov a diskontoval ďalších približne 200 miliónov cenných papierov pre členské banky FEDu. Už ku koncu roka 1929 (teda za dva mesiace) suma FEDom držaných cenných papierov sa viac ako strojnásobila o 375 miliónov dolárov.

4. marca 1929 nastúpil do prezidentského úradu Herbert Hoover, ktorý sa viacerými opatreniami pokúšal ovplyvňovať hospodársky vývoj. Hoover výrazne zvýšil vládne výdaje (napríklad štátny deficit vzrástol na 2,2 miliardy dolárov v roku 1931, čo bolo niekoľkonásobne viac, ako rozpočtové deficity predtým). V snahe posilniť hospodárstvo vkladala vláda pod Hooverovým vedením množstvo prostriedkov do verejných prác a veľkolepých projektov, ako napríklad Hooverova priehrada – v tom čase najväčšia elektráreň na svete. Medzi ďalšie vládne zásahy do ekonomiky patrilo zvyšovanie dotácií do poľnohospodárstva, regulatívne určenie minimálnych cien poľnohospodárskych produktov a výkup prebytkov ich následnej nadprodukcie. V politike zamestnanosti sa spoliehal najmä na odbory a tlačil na zamestnávateľov, aby zvyšovali mzdy. Od konca roka 1929, keď bola nezamestnanosť na úrovni 6%, stúpala táto postupne spolu s neustále rastúcimi reálnymi mzdami až na 26% na konci roka 1932.

V roku 1932 schvalil „Revenue Act of 1932“, v ktorom výrazne zvýšil dane: daň z nehnuteľností na dvojnásobok, firemné dane vzrástli o 15%, daň z príjmu pre niektoré skupiny narástla z 25% na 63% . 17. júna 1930 presadil najvyššie clá v dejinách USA cez Smoot-Hawleyho colnú tarifu (Smoot-Hawley Tariff Act). Podobná reakcia ostatných štátov sveta ochromila následne svetový obchod.