Globalizácia predstavuje jeden z hlavných pohonov ekonomických zmien, ktoré maju vplyv na všetky oblasti bežného života. Pripisuje sa jej úloha v narastajúcej konkurencii a prerozdeľovacia úloha medzi zdrojmi bohatstva.

Globalizácia

Globalizácia je zložitý, rôznorodý, mnohostranný systém, ktorý sa začína prejavovať ako dôsledok zostrenia situácie. Charakteristické rysy globalizácie:

  • zložitý systém (má vnútornú logiku – všetky štáty, národy)
  • dynamika, kvalita, kvantitatívne ukazovatele (kvalitatívna dynamika – rast alebo znižovanie počtu globálnych problémov)
  • vnútorné aspekty – zmena v štruktúre, prioritný globálny problém – terorizmus,
  • vonkajšie aspekty – zmeny, úlohy, význam v historickom vývoji ľudskej civilizácie,
  • komplexný interdisciplinárny prístup.

Globálne problémy

  • vplyv modernej techniky na životné prostredie
  • využívanie techniky svetových rozmerov, technológie
  • výživa obyvateľstva
  • nedostatok surovín, zdravotníctvo
  • pôrodnosť, rast počtu obyvateľstva
  • terorizmus

O globálnych ekologických problémoch sa viac dočítate na stránke Globálne ekologické problémy.

Svetová ekonomika podľa prof. Schwaba

Globalizáciou vzniká tzv. svetová dedina, pri ktorej sa jednotlivé ekonomické oblasti postupne vzájomne zbližujú a stávajú sa závislejšími v rámci globalizačného komplexu. Podľa prezidenta Svetového ekonomického fóra prof. Schwaba bude svetová ekonomika:

  • globálnou ekonomikou vybudovanou na silných regionálnych zoskupeniach ovládanou a usmerňovanou megakonkurenciou
  • ekonomikou, v ktorej konkurencieschopnosť bude určovaná schopnosťou transformovať informácie na poznatky a inteligenciu
  • ekonomikou, v ktorej budú inovácie zamerané na zdrojovo náročný rast produktivity práce nahradené inováciami založenými na všestrannom využívaní ľudských tvorivostí
  • molekulárnou ekonomikou, v ktorej majú jednotlivci možnosť vytvárať hodnoty
  • sieťovou ekonomikou, v ktorej sa budú spomenuté molekuly navzájom prepájať
  • virtuálnou ekonomikou, prekonávajúcou obmedzenie času a priestoru vytváraním virtuálnych korporácií, virtuálnych tímov a agentúr
  • ekonomikou bez sprostredkovateľov, ktorých nahradia nahradia moderné komunikačné siete
  • ekonomikou, v ktorej ťažiskové vstupy budú založené na vedomostiach a hodnotu práce bude nahrádzať hodnota vedomostí
  • globálnou ekonomikou, v ktorej rozvoj je sprevádzaný oddeľovaním a uskutočňovaním lokálnych osobností a identít
  • ekonomikou v reálnom čase, vyznačujúcou sa skracovaním výrobných cyklov a „stláčaním“ času vo všetkých sférach
  • ekonomikou, ktorá bude mať charakter flexibilnej siete pozostávajúcej a vytváranej flexibilnými, štíhlymi, rýchlymi a organickými jednotkami pospájanými do pavučinového systému.

Planetárna solidarita a planetárna spoločnosť

Planetárna solidarita znamená, že 1/3 obyvateľstva žije vo svete nad pomery a 2/3 žije v biede.

Goldbright tvrdí, že bieda v období globalizácie je najväčším a najrozšírenejším nešťastím. Problém: všetko je dôležitejšie (Kapitalizmus 21. stor., 1991)

Planetárna spoločnosť predstavuje tento model: bohatí na 1. strane – obrovské sumy na výskum, informačné technológie a tieto prostriedky
prinášajú nové možnosti.

Walschmit sa zaoberá protichodnosťou záujmov globálnej a národnej ekonomiky.

Vyspelé štáty stavajú veľké podniky v rozvojových krajinách a v dôsledku toho strácajú ľudia vo vyspelých krajinách prácu (viď Megatrendy 21. storočia)

Ekonomická interdependencia je viac či menej intenzívna závislosť všetkých štátov a území sveta v rámci existujúceho medzinárodného ekonomického systému. Dôsledkom je, že aj jednostranné opatrenia a zmeny v medzinárodnej pozícii určitej krajiny ovplyvňujú pozície ostatných krajín.

V tom je aj podstata: citlivosť správania danej krajiny na vývoj alebo politiku, ktorá sa uskutočňuje za jej rámcom. Zmenami vládnej politiky v zahraničí môžu byť ovplyvňované celé ekonomiky. Preto nijaká krajina nemôže rozvíjať svoju vnútornú hospodársku politiku bez toho, aby neprihliadala na globálne tendencie. Zároveň si musí uvedomiť, že dôsledky jej konania pocítia aj v cudzine.

Zahraničné investície

Hmotná časť globalizácie sa vyjadruje tokmi zahraničných investícií. Obchodné údaje potvrdzujú, ze globálna ekonomika sa objavuje prostredníctvom regionalizacie v troch hlavných obchodných blokoch – EU, ASEAN a NAFTA. Napríklad v Európe v poslednom desaťročí 60-70 % obchodných tokov prebehlo v EU. Zahraničné priame investície tiež vyjadrujú konsolidáciu týchto globálnych regiónov.

Nehmotná stránka globalizácie

Globalizácia má aj druhú stránku, tzv. nehmotnú. Predstavujeme si pod ňou internacionalizáciu toku informácií a poznatkov. Rozoznávame tieto toky:

  • finančné toky
  • toky sprostredkovateľských služieb medzi firmami, posilnené dereguláciou trhov na celom svete
  • formálna medzinárodná spolupráca v podobe spoločných podnikov, strategických aliancií a spoločného výskumu
  • toky globálnych poznatkov vo vedeckých komunitách a toky prostredníctvom médií
  • transfer poznatkov prostredníctvom väčšej mobility osôb a výmenných stáží v priemysle, politike, vede a kultúre

Efekty globalizácie

Globalizácia sa pozitívne odráža v niektorých odvetviach ľudského konania, napríklad v medicíne, vo vede, informatike atď. Pri globalizácii vzniká anonymita, strácajú sa hranice (v dobrom i v zlom), stierajú sa hranice medzi inštitúciami na trhu, v produktoch. Globalizácia sa stáva najväčšou hrozbou, ale i šancou. Zmätený názor na globalizáciu je spôsobený aj tým, že objektívne a komplexne nie je tento fenomén interpretovaný. Výklady sa pohybujú skôr v emocionálne vyhranených polohách.

Vplyv nadnárodných spoločností

Nadnárodné spoločnosti dnes ovládajú obchodovanie vo svete. (Podľa Svetovej banky je v rukách týchto spoločností až 70 % medzinárodného obchodovania.) Už v roku 1990 ovládalo 500 nadnárodných spoločností dve tretiny obchodovania vo svete a viac ako 40 % tohto obchodovania sa uskutočnilo medzi týmito spoločnosťami.

Globalizácia a trh práce

Nadnárodné korporácie môžu veľmi rýchlo presunúť tisíce pracovných miest do iných krajín. Dlhodobé presuny trhov nezostávajú bez následkov. Pri globalizácii dochádza k zmenám v štruktúre zamestnanosti. Globalizačné trendy vytlačujú nekvalifikovanú, resp. nevhodne kvalifikovanú pracovnú silu z pracovnej činnosti, zvýšenie ekonomickej neistoty vedie tiež k diferenciácii pracovníkov na „jadro“ a „perifériu“, k čiastočným úväzkom, dočasným pracovným zmluvám, atď. Prudko narastá podiel krátkodobej zamestnanosti (bez sociálnej ochrany) a čierna práca. Prístup k platenej práci sa stane výsadou len tých najkvalifikovanejších a najschopnejších. Sociológ Ralph Dahrendorf hovorí o dvojtretinovej spoločnosti, v ktorej jedna tretina produktívnej populácie sa stáva druhoradými občanmi bez práce, bez politickej a sociálnej participácie, s tendenciami k asociálnym činnostiam, atď.

Underclass

Na trhu práce pod vplyvom globalizácie dochádza často k trvalejšiemu odlúčeniu niektorých kategórií produktívnej populácie od pracovných pozícií, ktoré poskytujú istotu zamestnania, dostatočnú úroveň a stabilitu príjmov a prijateľný sociálny status. Vylúčená časť spoločnosti si postupne hľadá alternatívne spôsoby svojho vzťahu k spoločnosti. Používa sa pojem „underclass“, ktorý je spájaný s neúčasťou na trhu práce, so závislosťou od sociálnych dávok a so špecifickou subkultúrou.

Koniec práce

Stále viac sa začína diskutovať o „konci práce“. Tieto analýzy predikujú koniec klasického zamestnaneckého pomeru, vznik nových foriem organizácie práce a podnikov, ktoré upúšťajú od logiky stáleho zamestnania. Nezmizne práca, ale stále zamestnanie. Práca nebude realizovaná zamestnancami s dlhodobými pracovnými zmluvami. Obmedzí sa i štrukturálna neohybnosť odmeňovania. Časť odmien sa prispôsobí konjunkturálnym podmienkam.

Geografická koncentrácia kapitálu

Na druhej strane si musíme uvedomiť existujúce riziká vyplývajúce z geografickej koncentrácie priemyselného kapitálu a potenciálnych užívateľov vysoko kvalifikovanej pracovnej sily. Existuje tu reálne nebezpečenstvo, že prežijú len tie podniky, ktoré sú spojené so zahraničným kapitálom, vrátane s nimi kooperujúcich podnikov, alebo podniky s jednoduchou výrobou, obsahujúce nízku pridanú hodnotu. Dosahy na sociálnu situáciu by potom boli veľmi výrazné.

Dlhodobé udržovanie lacnej pracovnej sily nielen bráni nevyhnutným modernizačným a reštrukturalizačným procesom v mikrosfére, ale pri našich integračných snahách môže lacná pracovná sila nových krajín významne deformovať globálny trh práce.

Globalizácia a problém chudoby

Budúci vývoj si vynúti jasnejšie a realistickejšie rozlíšenie medzi tými systémami, ktoré vychádzajú z poistenia (a teda z financovania individuálnych príspevkov), a systémami vychádzajúcimi zo solidarity (teda z rozpočtových dávok). Vzrastajúci rozdiel medzi zamestnaním a prácou, vývoj diferencovanej pracovnej kariéry a znásobenie počtu podnikov, v ktorých zamestnanci budú pracovať v priebehu svojej pracovnej dráhy, povedie rastúci počet osôb k voľbe individualizovanej správy svojich rizík (diverzifikácia penzijných fondov, atď.).

Jeden z ústredných problémov globálnej hospodárskej politiky v tomto období musí spočívať v odpovedi na otázku, ako skĺbiť rast, konkurenčnú schopnosť s vysokou zamestnanosťou a bojom proti chudobe. Inštitucionálne zvládnutie problému chudoby sa tak stáva problémom bohatých, ktorým ide o to, ako rozdeliť časť prebytku a pritom nezmeniť pravidlá jeho akumulácie a ochrany majetku. Jedno z budúcich riešení bude spočívať i v reforme vzdelávacích systémov, tvorbe podmienok na efektívnu mobilitu pracovnej sily a vo zväčšovaní flexibility trhu práce pri zabezpečení primeranej sociálnej ochrany.

Digitalizácia v globalizácii

Súčasná fáza prudkých zmien v Európe aj vo svete je pre menej rozvinuté regióny výbornou príležitosťou na ďalší ekonomický rozvoj. Digitalizácia neodstráni nevýhody spojené s lokalitou. Rozhodujúca bude kvalita infraštruktúry a adekvátne kvalifikované pracovné sily. Je veľa ďalších faktorov, ktoré nahrávajú vzdialenejšim a menej rozvinutým regiónom. Viac sa o digitalizácii v globalizácii dočítate v PDF dokumente na stiahnutie Digitalizacia-vo-svete-globalizacie.pdf.

Zdroje a literatúra

Fetamin – neznámy dobrodinec z ľudu

Súbory na stiahnutie

V kategórii Globalizácia sa nachádzajú tieto súbory na stiahnutie:

Globalizacia.pdf
Digitalizacia-vo-svete-globalizacie.pdf
Globalizacia-vs-E-obchod.pdf


Pridaj komentár