Výdavky domácností

Výdavky domácností značne ovplyvňuje štátna politika. Výdavky slovenských domácností boli v minulosti deformované, t.j. výdavky boli vybavované štátom, takže domácnosť nepotrebovala až toľko zdrojov peňazí v hotovosti na spotrebu. Spotreba bola orientovaná prevažne na výživu a ošatenie.

Transformačný proces sa prejavil predovšetkým poklesom reálnych príjmov v dôsledku liberalizácie cien, ale aj reštrukturalizácie národného hospodárstva, otvorením sa svetu, čo sprevádzalo nástup takého fenoménu ako je nezamestnanosť.

Výsledkom pôsobenia je prechod na úspornejší typ hospodárenia.

Zmenila sa štruktúra výdavkov:
- klesli výdavky na nákup predmetov
- znížili sa reálne výdavky na ošatenie, priemyselné tovary
- poklesla investičná výstavba

Výdavky kryjú potreby členov domácností. Spotreba sa odvíja od dôchodkov. Čisté peňažné výdavky domácností sa v podstate kryjú s čistými príjmami. Rozdiel medzi nimi predstavuje prírastok alebo úbytok hotovosti, ktorých pohyb sa sleduje.

Rozdiel medzi hrubým a čistým príjmom (výdavkom) sú platby – odvody, ktoré odvádza každá ekonomicky aktívna osoba. Ide o odvody:
- výdaje na zabezpečenie sa v prípade výskytu choroby, úrazu, nezamestnanosti
- hmotné zabezpečenie sa v starobe

Okrem toho povinnosť je aj platiť daň zo získaných príjmov

Veľkosť peňažných výdavkov ovplyvňujú aj naturálne príjmy domácností. Naturálna osobná spotreba má najväčšiu hodnotu u roľníkov – 25 %, dôchodcov – 12 %, u súkromníkov – 9 – 7 %, najfrekventovanejšej domácnosti (2 detnej) – 7 – 8 %, u roľníckych domácností – 22,5 %.

Konečná spotreba domácností predstavuje cca 48 % HDP.

Perspektívny rast produktovej práce sa prejaví zvýšením priemernej mzdy tak v nominálnej, ako aj v reálnej hodnote.

Výdavky domácností – SR:
- potraviny, nápoje 38,6 %
- odevy, obuv 11 %
- energia, bývanie 16,5 %
- nábytok, potreby do domácnosti 5,9 %
- zdravotné služby 1,3 %
- doprava 10 %
- kultúra 8,5 %
- iné 8 %