Teórie trhu v podmienkach nedoklasickej konkurencie

Marsallova analýza dávala podnety na odpútanie sa od imaginárneho sveta dokonalej konkurencie a zohľadnenie reálnych foriem konkurencie, tzv. nedokonalých trhov. Nedokonalá konkurencia sa stala realitou, rôzne formy monopolu dominovali v reálnom svete a odhaľovali neudržateľnosť zásad “laissez fair” s exist. všeobecného trhu, kde kupujúci a predávajúci sú rovnocenní. Narastal tlak na utvorenie ochrany spotrebiteľov. Prelomom v dominantnom postavení volnej konk. bolo dielo angl. ekonóma P. Staffu “The laws of returns under Condition”. Východiskom jeho kritiky boli 2tézy teórie voľnej konkurencie:
1.) konk. výrobca nemôže ovplyvniť trh. cenu
2.) musí vyrábať s rastúcim individuálnym nákladom

Jednotný trh sa v reálnom svete rozpadá na rad izolovaných trhov, kde majú jednotlivé firmy izolované postavenie a výhody manopolu. Podľa tradičnej je cena pre podnik daná situáciou na trhu: hranice rastu produkcie v podnikoch sú diktované štruktúrov nákladov, ale dopytom po výrobe. Zvýšenie výroby by malo viesť k zníženiu cien – lenže skúsenosti sú inakšie. Podnik v monopolnom postavení reálnu cenu neznižuje a realizuje monopolne vysoký zisk. Každý podnik má vl. trh. V dokonalej konkurencii dominuje na trhu jedna cena, v ned. konk. má každý podnik vl. Ceny – na sebe nezávistlé. Vzniknutá “kritická atmosféra”=>2základné práce”klasické” od Robinsonovej kt. uvádza, že v dokonalej konk. vš. kupujúci reagujú na rozdiely v cene rovnakým spôsobom, čo však nieje pravda. R. poukazuje na situáciu v ktorej niesú splnené predp. dokonalej konkurencie, čím argumentuje v prospech jestvovania ned. konk. kde sú aj mezizóny – - – >medzi konk. a svetom monopolu, tj. rôzne nedokonalosti. Každý manopolista je obmedzený elasticitou dopytu – substitúcia jedného výrobku iným.

Nedokonalá konkurencia môže mať 2 rozličné druhy:
1. )teória oligopolu – konkurencia malého počtu predavačov urč. tovaru, pričom každý ponúka dôležitú časť celkovej ponuky.
2. )analýza konk. medzi vš. výrobcami ľahko diferencovaných tovarov.

Podľa Chamberlina je oligopol všeobecný v každej modernej ek. veľkosť konk. schopnosti každého je dosť veľká na to aby mohol ovplyvniť output, cenu. . .

Monopolná konk. – každý je predavačom v nejakom unikátnom produkte. Chamberlinova analýza objasňovala : 1. )vš. monopoly sú ohraničené aspoň reálnou konk.
2. )Jednotlivé firmy, môžu mať v určitom čase reálnu, monopolnú silu.

Chamberlin “všeobecnú” teóriu charakterizuje:
1. )Medzi monopolom a konk. niet priepastného rozdielu
2. )Akcentuje heterogenitu výrobkov ako silu pôsobiacu na trhu
3. )Zaoberá sa oligopolom
4. )Skúma predajnú činnosť podniku z hľadiska necenovej konk. a analyzuje aj iné ciele podn. ako len zisk.

Chamberlin do centra postavil necenovú konkurenciu založenú na modifikácii akosti výrobku.

F. Peroux – súčasnú ekonomiku charakterizuje súhrn zjavných či skrytých vzťahov medzi vládnucimi a ovládanými, pričom nie je dôležitý počet podnikov ani na jednej či druhej strane. Ako vládnucu firmu označujeme tú, kt. v dôsledku rozsahu výroby, či dominujúceho postavenia na trhu má na svojich konkurentov osobitný vplyv. Práve táto firma núti svojou činnosťou ostatné firmy na trhu prispôsobovať sa želanému trendu. Súčasná ek. teória opúšťa axióm rovnováhy ekonom. syst. trh. ek. namiesto nej sa obracia pozornosť smerom k nerovnováhe zapríčinenej nefunkčnou autoreguláciou ekonomiky trh. mechanizmom.

Smith – sa domnieval, že v stave konkurencie je predom daná harmónia medzi súkromnými a spoločenskými záujmami: každý v snahe zabezpečiť si osobný blahobyt zabezpečoval svojou aktivitou aj blahobyt spoločnosti.