0Výrobné podmienky
Výrobné podmienky – prostredie, v ktorom PS realizujú svoje zámery.
A. Prírodné výrobné podmienky
Prírodné výrobné podmienky: sú objektívne dané, človek na ne pôsobí, využíva ich na tvorbu úžitkových hodnôt (v tom je rozdiel oproti iným odvetviam).
pôda – základný výrobný faktor; nevyhnutná výrobná podmienka
Vlastnosti:
1) úrodnosť
- prirodzená – schopnosť pôdy vyživovať rastliny, je podmienená historickým vývojovým zložením
- hospodárska – zásahy človeka, vklady práce a kapitálu, cieľ zvýšiť produktívnosť
- ekonomická – spojená s tvorbou renty a dôchodkov, premietajú sa do nej spoločensko ekonom. podmienky
2) nerozmnožiteľnosť – obmedzenosť výrobného zdroja
3) obmedzenosť – rozsah výroby
4) neprenosnosť
5) pôda ako operačný priestor – budovy, stavby
6) neopotrebovateľnosť.
Klimatické podmienky závisia od zemepisnej polohy – vnútrozemie, nadmorská výška
- podnebie – súhrn javov v ovzduší, prejavujú sa v dlhodobom priemere
- počasie – okamžitý stav ovzdušia, charakterizované teplotou, zrážkami, veternými podmienkami
Prirodzená poloha pozemkov
- sklon pozemkov – ovplyvňuje časovú a energetickú náročnosť, využiteľnosť pozemkov, má vplyv na obrábanie, vyjadrenie stupňov svahovitosti
- expozícia ku svetovým stranám – ovplyvňuje využiteľnosť pôdy; južné a severné strany
Slnečná energia – jej množstvo a intenzita je daná zemepisnou polohou, nadmorskou výškou, expozíciou ku svetovým stranám
Vodstvo – možno ho charakterizovať rozsahom, stavom a rozmiestnením vodných plôch
- zavlažovanie
- záplavy
Biologické organizmy – špecifická výrobná podmienka, majú svoje požiadavky na prostredie, vlastný biologický reprodukčný systém, je potrebné správne zosúladiť ich potreby s podmienkami, správne ich rozmiestniť – rajonizovať, sú vypracované zóny vhodnosti
B. Spoločensko-ekonomické podmienky
Spoločensko-ekonomické podmienky sa delia na mikroekonomické a makroekonomické
1. veľkosť podniku – optimálnu veľkosť nemožno určiť
2. podnikové zameranie – závisé od existujúcich prír. podmienok, nie každý PS ich dokáže rovnako využiť
3. vnútorná hospodárska poloha podniku – je charakterizovaná:
- priemernou vzdialenosťou pozemkov od dvora
- koeficientom scelenosti pozemkov
- voľnosťou pohybu po dvore
4. vonkajšia poloha podniku – vzdialenosť od nakupovaných zásob, dopravy, riadiacich centier, druh spojenia
5. stav komunikácií – ich stav a sklon oplyvňuje nákladovosť dopravy a živostnosť dopravných prostriedkov
6. technická a kultúrna úroveň pracovníkov – podnik svojou mzdovou a sociálnou politikou, preferovaním kvalifikácie ovplyvňuje kvalitu pracovníkov
7. investičná a materiálová vybavenosť – ovplyvňuje produktivitu práce a nákladovosť a tiež produkčnosť poľnohospodárskej pôdy
8. úroveň delby práce – pôsobí na efektívnosť využitia kapitálu a pracovnej sily, súvisí s koncentáciou, špecializáciou, kooperáciou, integráciou.
9. makroekonomické prostredie
a) podnikateľská aktivita a celkové riadenie PS – závisí od politicko-ekonomického systému
b) miera voľnosti voľby – rozpočtové obmedzenia, aby fungovalo trhové hospodárstvo je potrebné vytvoriť podmienky (súkromné vlastníctvo, konkurencia, voľná výmena tovaru, tvrdé rozpočtové obmedzenia)
c) daňová a odvodová sústava
„Laferov bod“ – maximálna miera zdanenia,od roku 1993 má daňová sústava – priame a nepriame dane (majetkové dane – s pozemkov, stavieb, DPH, Daň z príjmov – 23% a 10%), odvody z pracovnej sily – sociálne zabezpečenie
d) regulovanie sústavou cien – garantovanie ceny (výroba – minimálnej nákupnej ceny, maximálna predajná cena (spotrebitelia len na vymedzené poľnohospodárske komodity a základné potraviny)
e) dotácie – cieľom je zabezpečiť realizáciu strategických cieľov
- zabezpečenie zdravotnej nezávadnosti, zlepšenie ochrany ŽP, stabilizácia vidieckeho osídlenia, riešenie zemepisných regionov, vytváranie podmienok pre udržanie parity dôchodkov s ostatnými odvetviami hospodárstva.
- obmedzovanie dotácií od roku 1991
- dotácie – systémové a fakultatívne; priame a nepriame
f) štátny fond trhovej regulácie – úlohou je regulovať trh s vybranými komoditami a tým zabezpečiť stabilitu ich cien, nástrojmi ŠFTR (štátny fond trhovej regulácie) sú intervenčné nákupy za garantované ceny, dovoz nedostatočných komodít, vývoz domácich produktov
g) štátny podporný fond – na podporu rozvojových programov
h) colná politika – ochrana domácich výrobcov, clo, dovozná prirážka, dovozné, vývozné limity, usmerňuje tok tovaru
i) úverová politika – štát sprístupňuje úvery tým, že na ne dáva záruku
Štát ovplyvňuje podnikanie aj politikou zamestnanosti, sociálnou politikou, protiinflačnou, protimonopólnou, ekologickou, zahranično-obchodnou politikou.
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 17.12.2008. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.