EKOSYSTÉM

Ekosystém je základným prirodzeným systémom, v ktorom sú vo vzájomných vzťahoch všetky spoločenstvá organizmov (rastlinných a živočíšnych) spolu s komplexom všetkých fyzikálnych a chemických faktorov, ktoré vytvárajú prostredie týchto organizmov.

Hovoríme, že EKOsystém – je základná funkčná jednotka a pozostáva z 2 častí:
1. prostredie (Biotop) – neživá časť (priestor, hornina)
2. živé organizmy (Biocenóza) – spoločenstvo rastlín a živočíchov, ktoré spolu vytvárajú Biocenózu.

Biomasa

EKOsystém má svoju energetickú bilanciu. Toky energie v EKOsystéme sa realizujú cez živé systémy, ktoré zabezpečujú kolobeh látok.
Celkovú živnú hmotu EKOsystémov – nazývame BIOMASA.
Túto Biomasu vytvárajú 3 skupiny organizmov:
1. PRODUCENTI – rastlina asimiluje (z oxidu uhlič., H2O – fotosyntéza). Organizmy môžu vytvárať z anorganických organické látky
2. KONZUMENTI – spotrebovávajú to, čo rastliny vytvorili – čiže sú to zvieratá – a tie využívajú hotové organické látky
3. REDUCENTI – mikroorganizmy, (DEŠTRUMENTI – sú to látky, ktoré rozkladajú mŕtvu organickú hmotu)

Rastliny vedia použiť 1 alebo 1,5 % slnečnej energie (niektoré nanajvýš 6 %) – Koeficient využitia týchto rastlín.

Produkcia ekosystémov

EKOsystémy majú svoju produkciu:
A, primárnu – vytvorenie zelenej hmoty
B, sekundárnu – zvieratá, ktoré tu hmotu spotrebovávajú a vytvárajú živočíšne bielkoviny

V EKOsystéme sú určité reťazce.
Dominantné postavenie majú rastliny – východisko potravy pre všetky organizmy.
Vzťahy medzi organizmami – môžu sa prejaviť negatívne vzťahy – Konkurencia, t.j. každá rastlina bojuje o miesto, priestor – PARAZITIZMUS.
MUTUALIZMUS – spolunažívanie – rastliny si pomáhajú (napr. ďatelina)

Potravový reťazec

EKOsystém poskytuje potravu.
Potravový reťazec (trofický reťazec) – tento reťazec môže byť:
1. Pastevnokoristnícky – začína sa zeleňovou hmotou (konzumácia živej biomasy), ktorú konzumujú drobné organizmy, bylinožravce až po veľké bylinožravce. Na bylinožravce nadväzuje 1 až 2 skup. mäsožravcov (napr. malé bylinžravce konzumujú malé mäsožravce, a tie konzumujú veľké mäsožravce).
Vodný EKOsystém – Fytoplanktón konzumujú malé živočíchy
Zoo planktón – malé ryby – ich konzumujú mäsožravé ryby a tie konzum. dravé vodné cicavce (vydra).
Živočíchy, ktoré požierajú živočíchy – Predátori
Tento reťazec sa končí tým, že mŕtve telá sa postupne rozkladajú
2. Detrikový reťazec – je to kratší cyklus ako pastevnokoristnícky, ale zohráva veľmi významnú úlohu, pretože umožňuje relatívne rýchlejší kolobeh všetkých minerálnych látok, a tým aj ich uvoľnenie pre výživu primárnych producentov. Základná zásoba výživy- Odpad – nerozložená organická hmota sa dostáva do pôdy a je to potrava pre mikroorganizmy a tie pretvoria tento Odpad na minerálne látky a to je potom výživa pre rastliny.
Prvý stupeň v tomto reťazci – baktérie, huby, na nich sa zúčastňujú ďalšie organizmy, saprofágy (koprofágy) – Humus – látka, ktorá určuje úrodnosť pôd.

Ekosféra

Najväčší životný priestor (EKOsystém) tvorí oživený priestor zeme tzv. EKOsféra. Tento systém má menšie sféry:
- LITOSFÉRA – povrchový obal zeme a jej najvrchnejšia časť – PEDOSFÉRA a končí sa pôdou
- HYDROSFÉRA – vodný obal zeme –kolobeh vody nad suchozemskými prostrediami
- ATMOSFÉRA – vzdušný obal zeme, ktorý sa delí podľa výšky na TROPOSFÉRU, STRATOSFÉRU a IONOSFÉRU

V rámci BIOSFÉRY – sú určité EKOsystémy, ktoré sú alebo nie sú ovplyvňované makroklimatickými podmienkami.

Suchozemské spoločenstvá

Hlavné suchozemské spoločenstvá:
1. miesto – TROPICKÉ DAŽĎOVÉ PRALESY – tvorí sa obrovská Biomasa
2. miesto – LISTNATÉ LESY – ktoré v severných oblastiach prechádzajú na ihličnaté
3. miesto – BEZLESNATÉ OBLASTI
4. miesto – TROPICKÉ SAVANY A STEPY (polopúšte)
5. miesto – POĽNOHOSPODÁRSKE OBLASTI (biómy) – dáva sa tam veľa energie (priemyselné hnojivá apod.)